Vôňa a chuť majú k sebe blízko

30.11.2012 00:00

Príbeh: Twilight sága

Konečne som sa dostala aj k Twilightu! :) Mala som troška problém nájsť inšpiráciu, no vyzerá to tak, že ma napokon osvietilo. Tak ako v prípade predošlých dvoch poviedok o TVD a HP, aj v tejto poviedke, vypĺňam medzeru z prvej knihy. Je to písané z Edwardovho pohľadu, keďže jeho "myseľ" sme v knihách nevideli. Dej sa odohráva prevažne v Denali, potom ako odišiel na pár dní z Forksu, pretože mal pri Belle problémy so sebaovládaním. Dúfam že sa niekomu bude páčiť a komentáre potešia! :)

 

,, Edward! Hovor so mnou, čo sa deje?" strachovala sa Esme. Podobnými otázkami ma zasypávala ona aj zbytok rodiny, odkedy som sa vrátil domov a oboznámil ich so skutočnosťou, že odchádzam. Auto som mal pripravené a veci takmer zbalené keď dorazil domov Carlisle.

,, Edward, môžem s tebou hovoriť, prosím," ticho sa mi prihovoril, ale i tak ho všetci počuli.

,, Tu nie!" zasypel som pomedzi stisnuté zuby a svižne vybehol von z domu do lesa. Carlisle chvalabohu pochopil, že ma má nasledovať. Nemal som byť zlý ku mojim súrodencom ani k matke, ale nechcel som im nič hovoriť a toto bola jediná možnosť ako dosiahnuť, aby mi dali pokoj. ,,Pche," odfrkol som si sám pre seba. Veď im ani nemám čo povedať, sám som zmätený. Z nejakého dôvodu som sa s touto situáciou chcel zdôveriť iba otcovi. ,, Jej pach. Akonáhle som ho zacítil, temer som sa prestal ovládať v triede plnej študentov. Musím vypadnúť. Aspoň na nejaký čas," povedal som Carlislovi, keď som o pár minút zastavil pri nejakom odľahlom horskom potoku.

,,Čí pach?" zarazil sa.

,, Tej novej. Isabelly Swanovej, šerifovej dcéry. A ešte niečo, nedokážem jej čítať myšlienky." Vyrozprával som mu ako sme na seba hľadeli v jedálni a následne aj zbytok, až po môj márny pokus o zmenu rozvrhu.

,, Znepokojivé," vyhlásil Carlisle, keď som dokončil, následne som v jeho mysli odpozoroval spleť čudných myšlienok, ktoré mali v podtexte smrť. ,, Myslím, že by si sa o tom mal porozprávať so svojimi bratmi. Zdá sa mi, že Emmett mal raz podobnú skúsenosť." Jemne som sa uškrnul, lebo v jeho mysli som zbadal obraz Rosalie, krásnej ako vždy, no zúrivej ako víchrica. Žiarlivosť. ,, Možno by si mal naozaj na pár dní opustiť mesto, len pre istotu. Než sa dozvieš, čo je vo veci a budeš pripravený vrátiť sa ku svojmu životu." Vedel som, že má na mysli dobro ľudí v meste. Ak by som to nezvládol, následky by boli príšerné.

,, Dobre. Pohovorím si o tom ešte s Emmettom, ale bez ohľadu na to, čo sa od neho dozviem, odchádzam. Aspoň na pár dní. Potrebujem si usporiadať myšlienky." Na to som sa rozbehol späť k domu. Po "bratskom rozhovore" opäť v horách, som sa so všetkými rozlúčil a uistil ich, ze najneskôr do týždňa som naspäť. Rozrušenej Esme som sa omluvil a sľúbil som jej, že zavolám. Na to som vyrazil preč.

 

 

Ako inak, celý Aliašký polostrov bol pod snehom. Vďačil som Emmettovi za požičanie jeho mohutného ďžípu, a Jasperovi za nápad s Denali. Kolesá s reťazami zasvišťali na vrstve ľadu pokrytej čerstvou snehovou pokrývkou a ja som len pridal na rýchlosti. Po hodinách cestovania som sa napokon celkom uvoľnil. Napadlo mi, že som mal dať vedieť Tanyi, no nejako mi to v tom zhone nenapadlo. Jednou rukou som držal volant, zatiaľ čo druhou som sa hrabal v neveľkej taške na vedľajšom sedadle.

,,Áno?" ozval sa z mobilu melodický hlas.

,,Carmen? Ahoj je tam niekde Tanya?" spýtal som sa.

,,Edward, je to milé znova ťa počuť. Ako sa máš? Nie, Tanya tu nie je. Odišli s Kate na víkend do hôr. Loviť."

,, Mám sa dobre, celkom. Sú isté záležitosti, ktoré by som potreboval vyriešiť. Som na cestách."

,, Aha, tak a čo potrebuješ od nás?"

,, Vlastne k vám mám namierené, ak môžem?"

,, Ale iste. Teším sa na to, že ťa znova uvidím. Budeme ťa očakávať. A kedy prídeš?" zisťovala.

,,No, dnes?"

,,Dobre, si ty ale rýchly. Uvidíme sa," povedala mi.

,,Ďakujem. Ahoj."

Tak to by bolo, už len vymyslieť ako dostať Isabellu Swanovú z hlavy.

 

,,Edward!" potriasol mi Eleazar rukou. ,, Rád,ťa opäť vidím!"

,,Áno, aj ja teba."

,,Poď dnu, prosím," zavolala na mňa Carmen.

Dom našich denalských "sesterníc" sa veľmi podobal na ten náš. Bol praktický a svetlý. Tanya i Esme uprednostňovali blízkosť prírody,  i tu bol na okolí samý les. Hoci sme pre pohodlie nepotrebovali veľa, usadili sme sa do veľkej priestrannej obývačky. Večer už sme veselo klebetili, pričom nás prekvapil i predčasný príchod Tanye a Kate. Moja prítomnosť evidentne nikomu nevadila. Obom sestrám žiarili oči jantárovou farbou. Zatiaľ čo tretia sestra s druhom, mali čierny pohľad.

,,Aj vy sa chystáte na lov?" opýtal som sa Carmen.

,, Len na pár hodín," odvetil mi namiesto nej Eleazar. ,,Pripojíš sa?" Na love som bol len pár dní dozadu, museli to vedieť podľa očí, no prišlo mi to ako dobrý nápad. A  Eleazar je veľmi empatický, nie tak ako Jasper, ale dokáže vidieť talenty a vždy vie ak vás niečo trápi, najmä ak vás pozná.

,,Áno, rád sa pripojím."

Na druhý deň som zavolal domov a všetkých som znova uistil, že je mi fajn. Potom som  vyrazil do lesov, po boku mojej denalskej "rodiny".

,, Tak, prečo si tu? Prirodzene nás tvoja návšteva teší, ale neveríme ti, že si prišiel bezdôvodne," povedal mi Eleazar, boli sme už v  lesoch, Car sa zdržala, kdesi vzadu.

,,Neveríme?"

,,Ja a Carmen. No tak, zdôver sa starému priateľovi, možno ti môžem pomôct," vyzval ma. Na chvíľu som sa mu zadíval do očí a započúval do jeho myšlienok. Mal na srdci len a len moje dobro, ak by som nevedel čo si ľudia myslia asi by som ho len naďalej uisťoval, že sa nič nedeje. No takto.

,, Tak dobre. Vo Forkse sa objavilo jedno dievča. Je nová, profesor ju usadil ku mne, na biológii. Zacítil som jej vôňu, a ... temer som sa neovládol. Bolo to akoby... akoby každý nerv v mojom tele vkročil do ohňa. A ja som nemal veľmi ďaleko od straty kontroli. A nie som si istý či to zvládnem. Nemám na výber, na hodinách s ňou musím prísť do styku. Čo, čo ak stratím kontrolu?" strachoval som sa. ,, Predstav si čo by to znamenalo pre ľudí a pre moju rodinu, pre celú upíriu rasu, som si istý že by zasiahli Volturiovci." Pri zmienke o starobylom talianskom klane, sa Eleazar striasol.

,, Nie si prvý, ani posledný upír, ktorý toto cíti, Edward."

,,Viem ale je to akoby som bol znova novorodený. Poháňaný hladom a túžbou," priznal som. Priateľ si ma skúmavo obzeral, a po chvíli mi odpovedal.

,, Mal by si loviť, dokázať svojmu podvedomiu že zvieracia krv je pre teba dostačujúca. A mal by si sa od nej držať ďalej," poradil mi. ,, A nemal by si utekať, ani sa skrývať, a už vôbec nie, snažiť sa odstrčiť svoju rodinu." Nedal mi veľa, a ani sa nedá povedať že by mi objasnil všetko čo ma miatlo,  nemôže lebo jednu vec som zamlčal. Nechcel som sa držať od Isabelly ďalej, niečo ma k nej ťahalo, už vtedy na obede, som mal sto chutí sa jej prihovoriť, podvedome mi k nej behal zrak. Toto však bola moja vec, spojenie ktoré sa objavilo medzi Swanovou a mnou, mi bolo akosi vzácne. Eleazarova odpoveď mi však dala aspoň trocha viac a ja som o pár dní, sýty, vedel že som pripravený ísť späť do Forksu. Nejako bolo, nejako bude. Nie som predsa sám.