Vianoce bez temnoty

24.12.2012 00:00

Príbeh: HP

Tak, konečne som sa dostala aj k HP! Dúfam, ako vždy ,že poviedka poteší, a spríjemní niekomu sviatky. Tak ,Veselé Vianoce, všetkým!

P.S. Dúfam, že poviedka poteší špeciálne Niennu, chcem sa jej týmto poďakovať za venovanie z jej strany. :-))

 

,,Kam ideš?" opýtal sa zmätene Ron, ráno, dva dni pred Vianocami. Vonku bola fujavica a vietor šľahal ako bláznivý, muklovia mali iste problémy s dopravou.

,,Preč," odvetil som mu neurčito a náhlivo si obliekal kabát. Nechcel som aby ma niekto nasledoval. Bol som vďačný Weasleyovcom, že aj po tom všetkom som u nich mohol zostať, no aj napriek tomu som chcel hroby rodičov navštíviť tentoraz sám.

,,Nechaj ho ísť. Už niet nebezpečenstva,Ron. Harry sa vie o seba postarať." Mal som podozrenie, že Hermiona pozná moje plány. Napokon pred rokom tam bola so mnou, chápe, že tentoraz potrebujem súkromie. Veď už sa nemusím báť smrti z každého rohu, ani ja, ani Ron, ani nikto iný.

,,Vrátim sa okolo obeda," zavolal som na Weasleyovcov, prítomných v obývačke. Vyšiel som von do chladného vzduchu a prešiel za bránku, o sekundu som stál pri kostole v Godrickovej úžlabine. Presne som si pamätal kde sú, no, na ceste za nimi som sa zastavil ešte pri dvoch hroboch. Stačilo zašepkať pár slov ako ma učila Hermiona a na zmrznutom kameni Arianny a Kendry Dumbledorových, sa objavili nádherné kytice akýchsi ružových kvietkov. Myslel som na Dubledora a na to čo si prežila jeho rodina, pri spomienke na starú tvár som sa i tak usmial. ,,Úloha splnená, profesor," zašepkal som a potešil sa , že už pre temnotu nikto nezomrie. Pokračoval som ďalej. Pri dvojitom hrobe manželov Potterovcov som si kľakol, sneh ma postudil. Opäť som zdvihol prútik. Ľalie sa ovinuli okolo celého hrobu. Tentoraz som sa nebránil, nechal som slzy skropiť moje líca bez odporu. Ani neviem ako dlho som tam kľačal, keď som pozrel na hodinky, ktoré som dostal od Weasleyovcov na sedemnástku, bolo niečo po pol dvanástej. ,, Veselé Vianoce," zašepkal som ticho a posledný raz sa pozrel na prikrývku ľudských schránok, mojich milovaných, nikdy nepoznaných rodičov. No, napokon som si pomyslel na mamu. " Som pri tebe ako vždy" povedala mi. Pousmial som sa a pokojný odišiel k Weasleyovcom. Neprinútil som sa ísť k Lupinovi, jednoducho bolo priskoro. 

,, Harry, tak si už tu!" usmiala sa na mňa pani Weasleyová.

,,Vybavil si všetko čo si potreboval?" spýtal ma jej manžel.

,,Áno, ďakujem," usmial som sa a ponúkol pani Weasleyovej pomoc pri obede. Tá ju však očakávane, odmietla a poslala ma do obývačky k priateľom. Tí tam však neboli.

,, Ahoj, kde si bol?" pobozkala ma Ginny na privítanie.

,, Nikde," odvetil som neurčito, a opätoval jej bozk. Sadli sme si spolu na gauč a rozprávali o Vianociach, pri Ginny som necítil akýsi ten otupený smútok z doobedia. Zbytok dňa som strávil s ňou.

 

,,Takže, Harry, Ron, vy dvaja prezlečte periny a vyžehlite povlečenie! Artur, ty choď postaviť stromček! Dievčatá vy dve poutierajte prach, A George, Percy, umyte podlahu! Ja sa postarám o zbytok!"

,,A čo Bill a Charlie?!" zafrflala Ginny.

,,Ešte tu ani nie sú!" zagánila na ňu matka, jej pohľad vyžadoval okamžité plnenie rozkazov.

S Ronom sme sa pustili do práce, pri poslednej izbe, sa kdesi stratil pod zámienkou, že nám došli návliečky, po minúte mi došlo, že to bola lož, mali sme ich akurát.

,,Ahoj, Harry," pozdravila ma Hermiona so smutným úsmevom a začala robiť Ronovu prácu. ,, Urobil si to?," zašepkala keď uvidela, že sa chystám na odchod, práca bola hotová. Nemusel  sa pýtať čo mala na mysli, vedel to, vedel, že to bude vedieť, vedel , že sa bude pýtať, preto sa jej tak trocha vyhýbal.

,,Áno."

,, Je ti lepšie? Myslím, si v pohode?" pozrela na mňa ustarane, tušila, že o tom nechcem hovoriť.

,, Neviem," odpovedal som jej úprimne. ,, Na jednu stranu, som rád, že som tam bol, na tú druhú som z toho rozrušený. Ale neľutujem to."

Keď som to vyslovil nahlas, uľavilo sa mi, ani neviem prečo som to už tajil. Možno pre pocit zraniteľnosti. No, sám Dubledore vravel, že mojou najväčšou silou je láska. Usmial som sa  na ňu, tentoraz úprimne. Na tvári sa jej rozhostil veľký ,radostný, priateľský úškľabok. Všetko bolo ako malo byť.

,,Vitajte!" Začuli sme z dola pani Weasleyovú.

,,Poďte, vy dvaja. Flirta je tu!" zasmiala sa Ginny a odo dverí, pobrali sme sa za ňou, hoci som vedel, že Ginny ma Fleur oveľa radšej ako predtým, tá Flirta jej i tak ostala.

O pár hodín sme sa rozlúčili s Hermionou, ktorá pochopiteľne chcela Vianoce stráviť s rodičmi, ktorých šťastne priviedla domov a navrátila im spomienky. Medzi tým sa objavil aj Charlie. Bol to krásny deň.

 

,,Harry, Harry! Darčeky!" kričal Ron pred mojou posteľou ako veľké decko. Dolu v kuchyni dominovala obrovská vianočná jedlička, no Ronovu pozorosť pútala hŕba balíčkov zabalených vo farebnom baliacom papiery. Postupne sme všetci sedeli pod stromčekom a hľadali darčeky s vlastným menom, mojich bolo päť. Prvý bol od pána a pani Weasleyovcov , boli v ňom teplé bavlnené ponožky a päť galeónov.

,,Ďakujem," povedal som zahľadel sa na ľudí, ktorí mi toľké roky ,poskytovali dobrovoľne útočisko. Pani Weasleyová mi darovala srdečný úsmev.

Druhý balíček bol od Hermiony, kniha najznámenjších aurorov sveta. Ďalší som mal od Rona, poukážka do Medových labiek. Nasledujúci mi daroval George, no na balíčku bolo napísané, Pre Harryho od Freda a Georga.

,, Vymýšľali sme ho už dlho," vysvetlil mi George keď videl, že čítam nápis, všetkým nám prebehol po tvári smutný tieň.

,, Ďakujem, George," poďakoval som sa mu. "Vďaka ,Fred" vyslovil som slová mlčky a na okamih sa pozrel do stropu. Vnútri bol zabalený akísi kovový nástroj a mne rýchlo došlo, že je to akási napodobenina Ronovho deluminátora.

,, Napadlo nám, že keď už budeš pokračovať v chytaní zloduchov aj po ňom, bude sa ti hodiť až sa ocitneš v temnote."

Od bratovej smrti bol vážnejší, znelo to ako hlboká myšlienka na to, že ju vyslovil George Weasley.

,,Och, Harry!" zvolala rozjarená Ginny. ,,To si nemal!" Kľakla si k nemu a venovala mu dlhý bozk, dovolila mu aby jej pripol na krk striebornú retiazku s komplikovaným akoby brečtanovým vzorom ktorý sa obopínal okolo červeného očka. Ešte raz ho pobozkala a pobodla ho aby rozbalil svoj posledný darček od nej. Harry jemne strhol baliaci papier z plochého balíčka, vnútri som zbadal nádherný rámik s fotografiov. Stáli sme tam, ja a Ginny s tvárami oproti ako v deň keď som prvý raz ochutnal jej bozk. Zadíval som sa na ňu a hádam po miliónty raz znova a znova som si uvedomil aká je krásna. Tentoraz som ja pritisol svoje pery na tie jej. Pevne som zovrel jej ruku.

,,Ďakujem," šepol som, odteraz sa na ňu budem môcť dívať kdekoľvek len budem, vždy bude so mnou. Naveky. Deň pokračoval v príjemnej atmosfére a ja som ju nepustil.

 

Ešte jedna drobnosť vzhľadom na to, že ja produkujem väčšinou jednorázovky, chcem oznámiť, že v rubrike kapitolovky je už kapitolovka, zatiaľ iba prvá kapitola. Tak ešte raz Šťastné a Veselé! :-))