Premena

21.11.2012 00:00

Príbeh: Upírske denníky

Poviedku venujem Jenne a Nienne. :) Obe máte radi TVD a ste šikovné spisovateľky. Týmto sa vám chcem obom poďakovať za podporu. No aj všetkým ostatným prajem aby sa im poviedka páčila a spríjemnila im voľný čas. :)

Videla som ako Mattove telo stúpalo k hladine, vedela som že hlavu už musí mať na vzduchu. Bude v poriadku. Matt je v tom z nás všetkých najnevinnejšie, nikoho nikdy nezabil, nikomu neublížil, nemala som dopustiť aby sa do toho zaplietol. Je človek. Môže žiť normálny život, zaslúži si normálny život. A ty vari nie? zaznela mi v hlave otázka... Moja šanca na normálny život umrela pred troma rokmi, na moste Wickery Bridge, spolu s mojimi rodičmi. Aj ja som v ten deň mala opustiť tento svet, odpovedala som si. Zrejme ho opustím dnes. Priveľa ráz som utiekla z pazúrov smrti, mala by som zomrieť, bude to tak pre všetkých najlepšie. Ale čo Jeremy? Nikoho nemá. Rodičia sú preč. Jenna je preč. A teraz už aj Rick. Ak odídem, zostane sám. Nebyť teba, mal by všetkých. Nikdy by nikoho nestratil, zašepkal mi opäť ten protivný hlas, a mňa bolelo že má pravdu.  Prestala som zadržiavať dych, zavrela oči, pomaličky som otvorila ústa a v podobe bublín som vypustila do vody zbytok kyslíku. Posledné myšlienky som venovala ľudom ktorých milujem. Či už tým ktorých opúšťam, alebo tým za ktorými odchádzam. Ľúbim vás, šepla som vode prv, než mi pľúca zaplavila smrť.

 

,, Čo si?" nečakal som na odpoveď a ihneď som sa vybral k východu. ,,Damon! Damon! Nemala som na výber! Mohla umrieť, jej stav bol vážny!" kričala za mnou Meredith, no ja som ju ignoroval, jediné čo momentálne dávalo zmysel bola ona. Hnala ma vpred, potreboval som vidieť, že je v poriadku. Jej život bol naviazaný na ten Alaricov, Ric je mŕtvy, to znamená že Elena... ,,Kde máš sestru?" vybafol som na Jeremyho, keď som vtrhol do Gilbertovského domu. Neklopal som, ani nezvonil, proste som vletel dnu. ,, Ja,ja, ..." ,,Jeremy počúvaj ma," chytil som ho pod krk a pritlačil k stene, ,, ak si spravil niečo na vlastnú päsť, tak mi to radšej rýchlo povedz. Lebo inak prisahám ,že ti opäť raz zlomím väzy, a je mi jedno jestli sa tvoja osobnosť rozpadne na dvoje. Aspoň ťa potom budem môcť zabiť!" Jemne som povolil stisk aby som mu umožnil rozprávať. ,, Matt a ja... chceli sme dostať Elenu z mesta. Mal ju odviesť preč,viac neviem," chrapčal. ,, Elena mi volala, povedala že ide späť. Za Stefanom. No to už je zopár hodín dozadu, Gilbert. Tvoj Matt ti asi zabudol spomenúť že mení plán."

,,Damon, o čom to dopekla rozprávaš?" pýtal sa ma. ,, O tom, že Klaus je mŕtvy. To znamená..." ,, Že ak ste z jeho pokrvnej línie, umriete. Ty, Stefan, Tyler i Caroline," dokončil. ,, Áno, a Elena si kvôli tebe, musela vybrať medzi mnou a naším užasným Stefanom. Tipni si kto vyhral Jeremy!" vybuchol som. Ako by som od začiatku nevedel ako to celé dopadne. Nezáleží na tom koľko krát odíde, koľko krát jej zlomí srdce. Vždy to bude Stefan. ,, Uprosila Matta aby sa s ňou vrátil. A on samozrejme, urobil o čo žiadala, lebo chcel povedať zbohom Tylerovi a Caroline. Kam ideš?" spýtal sa. Ruku som mal položenú na kľučke. ,, Hladať tvoju sestru, ak ešte žije." S týmito slovami som vybehol z domu. Zachoval som sa bezcitne ale koniec koncov je to jeho vina, rozbehol som sa nevedno kam. Chcel som nájsť Elenu, no nevedel som kde ju hľadať. Vtom mi cinkla sms- od Rebeky,: Hľadáš milovanú? Skús  Wickery Bridge. Nemal som ani poňatia čo má tá blonďatá mrcha s tým spoločné, okrem toho že jej umrel brat. No jej informácia bola moja jediná stopa.

 

Nechápal som čo tým Damon myslel. ,, Ak ešte žije." Prečo by nežila? ,, Jeremy," ozval sa za mnou hlas ktorý nepatril modrookému Salvatoremu. Na chvíľu mi napadlo, že sa vrátil zadným vchodom a chcel ma vystrašiť. To by mu tak bolo podobné, no nie v tak vážnej situácii a určite nie keď ide o Elenu. Prudko som sa otočil a uvidel som Alarica. ,, Jer." ,, Rick, čo sa deje?" Čo tu robíš? Si to naozaj ty?" Usmial sa na mňa. ,,Áno som to ja." ,,Ale ako si sa sem dostal?" čudoval som sa. ,, Jeremy, prišiel som sa rozlúčiť," prehovoril smutne a zadíval sa do zeme. ,, Panebože, ty si duch!" hlesol som. ,, Ale to znamená že Elena..." Opäť pozrel na mňa. ,, Mrzí ma to Jeremy." Podišiel bližšie ku mne a dotkol sa mi pleca. Nič som necítil. ,, Zbohom." Na to sa vyparil. Bežal hore do izby po mobil, vyťukal som Mattovo číslo. Nebral to, pochopil som čo mal Damon na mysli keď povedal: Ak ešte žije.


Ktosi ma pohladil na líci, prsty tej osoby boli jemné a teplé, ten dotyk na mňa pôsobil upokojujúco. Otvorila som oči, očakávala som že sa prebudím doma, vo svojej izbe, zamotaná do mäkkých perín. No nebola to pravda, ležala som na podlahe, v obrovskej bielej miestnosti. Rozhliadala som sa naokolo ale všade bolo len svetlo, napravo, naľavo, hore i dolu. Pokúsila som sa postaviť na nohy, no nešlo to pokiaľ mi niekto nepomohol. ,, Ahoj, srdiečko," usmiala sa na mňa mama a opäť ma pohladila po líci. Pri pohľade na ňu som si spomenula čie prsty ma prebudili, keď som bola malá a nechcela som vstávať, ona ma vždy hladila až pokým som nevstala. Uvedomila som si tiež, že sa to už dlho nestalo. Nemohlo sa to stať, mama s ockom totiž neboli na žive. V tej chvíli som sa rozpamätala. ,, Som mŕtva?" opýtala som sa jej. Chvíľu na mňa hľadela, z jej tváre sa nedalo nič vyčítať. Vie o všetkom čo sa stalo odkedy zomrela? Hnevá sa na mňa? Ľúbi ma ešte vôbec? ,, Nie, nie si," odvetila mi smutne. ,, Nie? Ale prečo teda vidím teba? Kde som?" ,,Si niekde medzi nebom a zemou, životom a smrťou, medzi tými ktorých si stratila a tými ktorí sú ešte s tebou," odpovedal mi ocko. Nemám poňatia kde sa tam vzal, no v tej chvíli mi bolo jedno kde sme, a prečo tam sme. Dôležité bolo že sme spolu. Ocitla som sa v pomykove, nechcela som pustiť maminu ruku, no zároveň som chcela pocítiť aj otcov dotyk. Mala som strach že ak to neurobím hneď moja šanca sa rozplynie a oni budú znova preč. Vrhla som sa mu do náručia a rozplakala sa. ,, Neviem čo mám robiť! Nikoho nemám! Som celkom sama!" nariekala som a oni ma celú dobu počúvali, utešovali, a objímali. Opäť boli mojimi rodičmi a ja som bola znova len dieťa ktoré potrebovalo pomoc, chránili ma a tentokrát predo mnou samotnou. ,, Sme na teba takí hrdí," vyslovil otec s pýchou v hlase. ,, Za čo?" pýtala som sa. ,,Za to, že kvôli mne umrelo toľko dobrích ľudí? Za to že som vložila do Jeremyho života zlo? Za to ste hrdí?" krútila som hlavou. ,, Áno, sme hrdí. Za to že naša dcéra, sa so všetkými nástrahami pasovala a nikdy neutiekla z boja. Chránila svoju rodinu a priateľov, aj za cenu vlastného života, až do samého konca," povedal ocko a stisol mi ruku. ,, Mrzí ma že si si toľko vytrpela, no nesmieš sa viniť zo smrti všetkých tých ľudí. Nebola to tvoja vina," šepla mi mama. ,, Tvoja cesta nekončí Elena. No pamätaj, to že si sama neznamená že si osamelá." Dal mi božtek na čelo a pomaly odchádzal. ,, Ocko, nechoď!" vykríkla som zúfalo, nechcela som aby znova odišiel. Uvidím ho ešte vôbec niekedy? ,, Musí Elena. I ja by som mala." Mama ma ešte raz pohladila a pri objatí mi šepla. ,, Budeš žiť," oznámila mi a rozplynula sa. Najprv som si to ani neuvedomila ale jej telo v mojom náručí nahradilo iné. ,, Ty si nespravila žiadnu chybu. Buď sama sebou a šťastie si ťa vždy nájde. Zostaň silná," povedala mi moja milovaná teta, ktorú som pred pár mesiacmi pochovala.Telo sa mi otriaslo vzlykmi. O sekundu bola preč. ,,Zbohom."Vystriedal ju Rick, ktorý mi povedal len to. ,, Nezlyhala si, to ja. Odpusť mi a choď žit svoj život. Deň po dni," zakončil to John, ktorý pre mňa zahynul dobrovolne a zrejme zbytočne ako som neskôr zistila.Podlaha sa podo mnou prepadla a namiesto pádu, som otvorila oči. Posledné na čo som si vedela spomenúť, bolo Mattovo stúpajúce telo.

Diskusná téma: Premena

:-)

Nienna | 08.02.2013

V prvom rade sa chcem veľmi pekne poďakovať za venovanie - prekvapilo ma a zároveň veľmi milo potešilo :-) V druhom rade, som rada, že som našla niekoho, kto píše TVD FF a zároveň píše takto pekne :-) Bol to skvelý nápad prenechať v tejto poviedke priestor viacerým postavám a ich pohľadom a doplniť aj medzery, ktoré sme v seriáli nevideli :-) Už teraz sa teším sa na ďalšiu poviedku z tvojej dielne :-)

Re:Nienna

Bannie | 08.02.2013

Ešte raz, pekne ďakujem, za túto poviedku i za spomienku! :) Som rada že sa ti páčila. Tiež ma teší že sa mi podarilo zaplniť medzery zo seriálu, to bol aj môj cieľ. :)

Pridať nový príspevok