Chladné srdce ( Nienna 2. súťažná poviedka)

31.03.2013 12:13

Ahojte :-)) Tak sa opäť ozývam s druhou súťažnou poviedkou :-))

 

Tmavý studený ostrov uprostred mora zažíval divokú búrku. Zahalené tmavé bytosti v kapucniach boli toho dňa obzvlášť nepríjemné. Okrem desivých hromov sa ovzduším pretínali zúfalé výkriky trpiacich zloduchov. Čiernovláske však ani krutý Azkaban neubral na kráse. Dlhé kadere jej divoko poletovali vo vetre, ktorý bez ťažkostí prebíjal hrubé múry vybudované pre bezpečnosť, nie komfort. Jej vychrdlá  postava sa krčila pri stene blízko mreží. Vtom sa v mrazivej chodbe rozhostilo hrobové ticho a oni cítili, že prichádzajú. Traja dementori sa plížili tesne nad zemou popri svojich nádejných obetiach. Jeden z nich zastal nad nestarnúcou kráskou. Cítil z nej vzrušenie, z niečoho bola nadšená, a takéto pocity boli na tomto mieste cudzie. Dementor sa k nej priklonil bližšie. Bez strachu na neho zazerala očami, studenými ako ľad. Ak by dementori mali zrak, ich oči by boli presne takéto. Chladné a zradné, akoby nikdy neboli poznali dotyk lásky. Vtedy sa na ňu upol. Svoj hlad hasil ľudským šťastím a nechával za sebou beznádej. Vtom sebou žena cukla a na prekvapenie voľnou rukou namierila na príšeru prútik.
„Expecto patronum!“ zvolala a z prútika jej vybehla na pomoc podlá straka. Dementori sa rozpŕchli. Nielen na chodbe, ale aj naprieč celým ostrovom. Bellatrix Lestrengeová nebola jediná, čo použila patronusa. Odvšadiaľ sa ozýval radostný jasot a hrozivý smiech. Stovky nebezpečných väzňov sa ocitli na slobode.
„Hovorila som vám! Pán sa po nás vráti, už je tu!“ volala Bellatrix na ostatných. Každá bytosť označená pánovým znamením jej musela veriť. Minimálne pár posledných mesiacov musel každý smrťožrút na svete cítiť, že jeho majster je opäť na vrchole. Bellatrix sa vzniesla do vzduchu v podobe čiernej pohyblivej masy a spolu s inými nasledovala svojich osloboditeľov do sídla. Patronusy držali dementorov na uzde. A neslabli. Obzvlášť medzi nimi vynikala straka, žiariaca ako blesk. Bellatrix totiž myslela na svojho pána, na jeho moc a silu, zreteľnú v každom geste, pohybe i zaklínadle. Čoskoro bude opäť stáť po jeho boku. Bola oddaná ako družka, v každom čase. Prítomný alebo nie, ona vedela, že príde. I počas jeho dlhodobej neprítomnosti, kedy mnohí na neho zabudli, ona stále ticho čakala na jeho návrat.
„Pane!“
Utečenci stáli uprostred masívnej bohato vybavenej miestnosti, ktorú Bellatrix dôverne poznala. Takže tu je pánovo sídlo. V dome jej sestry Narcissy. A vtedy ho uvidela, svojho pána stojaceho vo výklenku. Sledoval ich.
„Pane!“ hodila sa mu k nohám bozkávajúc habit. „Pane! Oni už neverili, že sa vrátite, ale ja som vám verila. Vedela som, že sa vrátite!“
„Vstaň, Bella,“ zašepkal chladný hlas. Obzeral si nás a po chvíli jej rukou pokynul, aby ustúpila.
„Vitajte!“ zvolal. „ Opäť sa stretávame aby sme naplnili náš spoločný osud. Očistíme tento svet od humusákov a muklov.“ Po miestnosti sa ozýval súhlasný rev. Plány sa čoskoro dali do pohybu.

„Ako ste ich len mohli nechať ujsť?!“ škriekal Lord Voldemort. O niekoľko mesiacov už nebol taký vrúcny.
„Crucio! Crucio!“ vrieskal a jeho prívrženci sa triasli už len pri jeho hlase, no bolesť ,ktorú spôsobovala kliatba bola neuveriteľná. Temný pán obrátil svoj prútik na oddanú smrťožrútku Bellatrix.
„Pane! Pane prosím!“
„Nepros Bella! Nezaslúžiš si moje odpustenie!“
„Zabila som Blacka!“
„Čože?“
„Zabila som Siriusa Blacka. Chlapec je zlomený. Je z neho ľahká korisť,“ zasyčala.
„Teda, ťa ušetrím.“
Och, aký bol len jej pán veľkodušný! Odpustil jej.
„Ó, pane. Ďakujem. Ja...ja..“
„Čo je Bella?! Vykokci sa!“
„Ja... ľúbim vás,“ zašepkala ticho a dúfala, že jej city ho nerozhnevajú .
Chvíľu na ňu hľadel. Najprv zmätene, potom nahnevane a nakoniec jej venoval dlhý pohŕdavý pohľad. Ten mu pretrvával v očiach aj keď prehovoril. „ City sú pre slabých,“ odbil ju a šmahom prútika vzal spolu so sebou všetkých previnilcov preč z miestnosti. A ju nechal samotnú kľačiac na kolenách. Jeho slová ju ranili a onedlho jej po lícach začali stekať slané slzy.
„City sú pre slabých,“ zopakovala a zotrela si slzy. Hoci s Blackovským šarmom by mohla získať akéhokoľvek muža, ona bola až dokonca verná jemu. Každú obeť, každú smrť, ktorú vykonala venovala jemu. Ctila ho až do konca. A vo svojej oddanosti nepoľavila ani na úkor vlastnej rodiny. Do konca života bola verná mužovi neschopného lásky.