3.kapitola: Dievča, ktoré počarilo Siriusovi Blackovi

27.01.2013 09:45

Ahoj :-)) Dnes pridávam predposlednú dodanú kapitolu číslo 3 od Jenny, do konca tohto týždňa pridám aj 4. a potom mi snáď autorka pošle ďaľšie :-)

Príjemné čítanie :-))

-„A čo také?“ Horela som zvedavosťou, akým prekvapivým a napriek tomu zaujmavým riešením ma Lily prekvapí.
-„Existuje jedna bojová taktika..“ No dobre, ale aká??? Lily, vymáčkni sa už.... Chcem byť aurorkou, ale o bojovej taktike ktorá spôsobí traumu bez telesnej ujmy alebo mučenia niekoho blízkeho som naozaj nepoznala.
-„A to je..?“
-„Neviem ako sa volá, ale čítala som o nej. Je nelegálna. Musia na ňu byť viacerí čarodejníci. Najmenej  štyria. Dvaja použijú zdanlivo neškodné zaklínadlo ako napríklad, to na zhustenie vlasov. Ten zostávajúci použije kúzlo, ktoré vytvorí umelé spomienky. Napríklad ako mučia tvojich blízkych alebo ich vraždia. A ten posledný použije kúzlo mlčanlivosti a tak napadnutý nemôže povedať čo ho trápi. Napadnutý človek už zrejme v živote nebude v poriadku. Kúzlo s tými vlasmi slúžilo iba ako zásterka, rozumieš mi nie? A najhoršie je to, že ak ju vedia používať študenti, znamená to, že už nie sme v bezpečí ani na Rokforte.“ Pri Merlinovi. To je zlé! Už viem o čom Lily hovorí. Keď bol ocko ešte na žive, hovoril mi, že mali na ministerstve zopár prípadov takéhoto útoku. Keď ho nejakí čarodejníci použijú a niekoho z nich prichytia, vyslúži si tým najmenej pätnásť rokov v Azkabane. A väčšina väzňov v ňom sa už po pár týždňoch zblázni a do dvoch rokov umrie. Niet divu, že McGonagalová si myslí ,že má traumu z niečoho iného.
-„Och, pre Merlina, ale odkiaľ by sa to kúzlo na spomienky naučili? Alebo inak.. Kto by ich to naučil?“
Lily stisla pery.
-„Neviem,“ vedela to a ja tiež. Vedeli sme ,že to bol Severus Snape. Iba on mal na to dostatok rozumu.    „ale rozhodne je to darebák...“ Rozhodla som sa povedať to. Lily to potrebovala počuť aby sa zbavila pochybností. Každý vedel ,že Lily Evansová a Severus Snape boli najlepší priatelia až do piateho ročníka. Vtedy Snape definitívne pokašľal ich priateľstvo.
-„Myslím, že dosť múdry na to je iba Severus Snape. Viem, že to bol tvoj priateľ, no ľudia sa menia.“
-„Na to som stihla prísť už v piatom ročníku.“ A v tom istom ročníku ťa začal viac zaujímať James Potter. To som si však iba pomyslela.
-„Dobre. Mimochodom, ak sa na teba bude James ešte chvíľu pozerať, prinajmenšom ti prepáli uniformu.“
Lily sa otočila. James iba trochu ospravedlňujúco mykol plecami akože ´nemôžem si pomôcť´. Chcela som to vedieť. Nie ,že by sa mi James stále páčil, jednoducho ma to zaujímalo.
-„Páči sa ti?“
-„Kto???“ Nadvihla som obočie, akože ´vážne nevieš o koho ide´? Lily si vzdychla.
-„Nikdy sa mi nepáčil a dúfam, že ani nebude.“
-„Pravdu....“ Na Lily bolo dosť vidieť, že klame. Mykalo jej pravým kútikom úst.
-„Sme iba priatelia.“ Hmmm... od priateľstva už iba krôčik k láske, hovorila som si v mysli.
-„Aha.“ Lily ďalej pracovala na vydlabovaní semienok amefézie. Ja som ju pozorovala, pretože z doterajšieho rozprávania Slughorna som postup nepochopila. Lily sa zrazu otočila a pozrela sa mi priamo do očí.
-„Prečo sa na to pýtaš?“ Povedala to konverzačným tónom, akoby o nič nešlo.
-„Zaujíma ma to. On je môj kamoš a ty tiež. Ak sa dáte do hromady, nebudem musieť riešiť dva svadobné dary. Postačí jeden.“ Lily pretočila panenky.
-„Pochybujem, pretože on už zjavne nemá záujem.“ Trochu sa preriekla.
-„A ty snáď máš??“ dobiedzala som.
-„Nie! V žiadnom prípade. Dobre, občas je s ním zábava, no nič viac. A navyše on už do mňa nie je zamilovaný.“  Takmer mi oči vyliezli z jamôk. Ak James Potter nie je zabuchnutý do Lily, tak zjem buberózový hnis.
-„A to ti, pre Merlina, povedal kto?“
-„Domyslela som si,“ odvetila stručne. Domyslela si si? Lily, veď nie si hlúpa, ako si to pre Merlinove spodné gate, môžeš myslieť?
-„A ako? Lily, on je do teba celý zbláznený. Myslím tým naozaj zaľúbený, nie je to detská láska. Teda aspoň on si to nemyslí. On ťa naozaj ľúbi Lily.“ Lily na mňa pozrela a na oko kľudným hlasom sa ma spýtal.
-„Tak prečo sa tak zmenil?“ No to ma podržte, ona má hádam oňho normálny záujem.
-„Bola si už niekedy v jeho izbe?“ Musela som jej to povedať. Síce som Jamesovi sľúbiť, že jej to nepoviem, no ak je doňho naozaj zamilovaná, tak mi ešte poďakuje.
-„Ako by som sa tam podľa teba dostala?“ Dobre, musím jej to povedať.
-„Na nočnom stolíku má už dlho tvoju fotku. A väčšinou je každý rok iná.“
-„Ako to vieš?“
-„Prosím ťa, som jeho spoluhráčka v metlobale a jeho kamoška. Dovoľujem si povedať, že celkom dobrá. Isteže som tam bola.“ Rozhodla som sa jej na to spýtať. Celkom vážne. Smrteľne vážne.
-„Lily, páči sa ti James Potter?“ Zrejme som sa aj musela tváriť smrteľne vážne, pretože Lily si vzdychla a na tvári mala výraz najhlbšieho sústredenia. Potom zdvihla pohľad a trochu neistým hlasom povedala
-„Asi áno.“ Asi áno?! Ja chcem normálnu odpoveď.
-„Áno, alebo nie?“ Zase sa nad otázkou, ktorú som jej položila, zamyslela. No tentokrát na kratšiu dobu ako predtým ešte aj odpovedala trochu pevnejším hlasom.
-„Áno.“ Hádam som prvý človek, ktorému sa podarilo vypáčiť z Lily Evansovej, čo naozaj cíti k Jamesovi Potterovi. Lily sa pousmiala a spýtala sa ma tiež.
-„A čo ty, páči sa ti Black?“ Či sa mi páči Black? Čo je to za blbosť? Síce tak dobre vyzerá a kriesil ma, keď som spadla z metly... Ale možno bol iba pri tebe najbližšie, pošepol mi neprajný hlások v mojej hlave. Ale ako si prial, aby si sa zobudila, pošepol mi druhý a musela som uznať, že aj silnejší hlások.
-„Tak čo teda?“ dobiedzala do mňa. Začala ma to iritovať, neovládla som sa a vyhŕkla som,
-„Tak teda áno, páči sa mi, spokojná?!“ Nebola som nahnevaná na osobu, ktorá sedela vedľa mňa, a ktorá bola mojou jedinou priateľkou, bola som naštvaná na seba. Rozhodla som sa ospravedlniť.
-„Prepáč Lily, ja...“
-„Však ja viem.“  Vtedy mi docvaklo, že ak tu je niekto, kto ma dokonale chápe, je to Lily. Obidve sme zmĺkli s pocitom úľavy ,že sme sa konečne niekomu zdôverili so svojimi pocitmi. Ja som konečne vydlabala všetky jadierka z amefézie, a pridala ich do zmesi bublajúcej v požičanom kotlíku. Tri krát som zmes premiešala, pridala som ešte zopár bylín a elixír bol konečne hotoví. S úľavou som sa oprela naspäť na stoličku a spokojne si vzdychla. Slughorn skontroloval všetky elixíry. Nad Lilyním elixírom sa rozplýval ako obyčajne a nad mojím uznanlivo pokýval hlavou a povedal, že môj je tiež veľmi dobrý a povedal, že na MLOK-och by to bolo za P (prekonáva očakávania). Fú, to nie je vôbec zlé. Začalo zvoniť. Konečne! Takmer som vykríkla od radosti, pomocou kúzla odstránila zvyšok amefézie a čakala som Lily pred triedou. Lily vyšla z triedy poblednutá a nervózna. Zhlboka dýchala a potom sa ma spýtala.
-„Všimla si si, kto sedel za nami?“ Nie, ale mala som neblahé tušenie.
-„Kto?“ Viac som zo seba vytlačiť nevedela.
-„Potter a Black.“ Pre Merlina, ak nás počuli tak...
-„Niečo z toho asi počuli, ale určite nie všetko. Upratala som po sebe lavicu a keď som sa ešte raz obzrela, či som si niečo nezabudla, zbadala som ich, ako si balia veci, a o niečo zanietene diskutujú.“ Určite museli počuť to moje ´Páči sa mi...´, ale aby počuli viac, museli by pravdepodobne použiť nejaké kúzlo. Ostatné hodiny som takmer nerozmýšľala. Teda rozmýšľala ale nie nad tým, čo som robila. Na transfigurácií mi McGonagalová vynadala, že sa mám pozerať na ňu, nie von oknom. Normálne by som sa ihneď začala sústrediť, no dnes mi bolo všetko jedno. Všetko okrem toho, čo som si priznala a toho, či nás s Lily počuli Black s Potterom. Myslela som na to aj večer v izbe. Nemohla som zaspať. Zajtra bude metlobaloví zápas. Pomyslela som si. No iba na sekundu, potom už moje myšlienky ďalej zamestnával Sirius Black a v tej chvíli som si uvedomila, že som naozaj zamilovaná. Čo bolo horšie, do Siriusa Blacka. Prišlo mi z toho až clivo. Kým som zaspala, vankúš bol morký od mojich sĺz.