1. kapitola- Dievča, ktoré počarilo Siriusovi Blackovi

10.01.2013 09:36

Príbeh: HP, doba Záškodníkov

Všetkým prajem príjemný večer! Ospravedlňujem sa, za dlhšiu nečinnosť ,ale momentálne sa nachádzam v menšej tvorivej kríze. Poviedka ktorú dnes večer zverejňujem, nebola napísaná mnou, ale mojou výbornou, dlhoročnou kamarátkou Jennou. Je to veľmi šikovná spisovateľka a ja som hrozne šťastná, že s ňou môžem spolupracovať. Jenna sa totiž pustila do písania krásnej  HP kapitolovky, ktorá aj mne veľmi pekne sadla ako predohra, mojej vlastnej pripravovanej HP kapitolovej poviedky. Uzavreli sme preto dohodu, že na mojej kapitolovke budeme spolupracovať a ja sa na to ,už teraz veľmi teším. Táto poviedka je však napísaná len a len Jennou, dúfam ,že sa všetkým zapáči, tak ako mne. :-)) 

P.S.: Neprikladám si na tejto poviedke žiadne zásluhy. Vymyslela som len názov, ktorý som ochotná okamžite zmeniť ak autorka povie, no tento názov som sem dala ja, potom ako sa mi nepodarilo Jenne dovolať. :-)) Teraz je tu ešte krátky odkaz od Jenny! :-))

 

Ahoj :-)) Túto poviedku píšem  ja-Janka, alebo ako ma Bannie s obľubou nazýva, Jenna :-) Toto je moja prvá poviedka, takže dúfam, bude celkom fajn :-)) Prosím, zanechajte koment, čo by sa dalo zmeniť, čo sa vám páčilo :-))

 

Pravou rukou som kŕčovito zvierala metlu a v ľavej ruke som zvierala prehadzovačku. Viditeľnosť bola zlá, všade hmla a všetko ešte zhoršovalo to, že som musela nosiť okuliare. Bez nich som nevidela ani na krok. Žmúrila som, občas som sa na metle nadvihla, no spoluhráčov som nikde nevidela. Zrazu som cítila tupý náraz do hlavy a takmer okamžite mi ňou začala pulzovať tupá bolesť. Zrazu som videla rozmazane a nevedela som zaostriť. Už som ani poriadne nevedela uchopiť rúčku metly, taká som bola dezorientovaná od nárazu dorážačky do mojej lebky. Bohvie čo mi je... možno otras mozgu, čo ja viem? Lenže to už mi začínalo byť vážne zle a prehadzovačka mi vykĺzla z ruky. Potriasla som hlavou aby som odhodila vlasy z tváre, lenže okuliare som si mala už dávno upevniť a tak mi skĺzli z nosa. Chcela som si ich napraviť, no metla sa mi vyšmykla ja som padala.. a padala a padala.. Necítila som nič, žiaden tvrdý dopad len tvrdú zem pod sebou a žuchnutie keď som na ňu dopadla. Zrazu ma niekto začal fliaskať po líci a hovoril zúfalým hlasom. „Julie, preber sa. Preber sa, prosím. Julie, pre Merlina, preber sa!...“. Nadvihla som ťažké viečka aby som identifikovala neznámy chlapčenský hlas, ktorý tak úpenlivo prosil aby som sa zobudila. Bez okuliarí to bol síce problém, ale už som si bola na sto percent istá, že to je chlapec a že má čierne vlasy. Nado mnou som videla všetkých mojich spoluhráčov. Triafačmi som bola ja s Jamesom Potterom. Dávali sme pravidelne góly súperom jedna radosť. Potom som rozoznávala odrážačov, Dennieho Liatmana a Kennyho Stuckera. Iných ľudí som nevedela identifikovať, hoci som vedela že sú to všetko moji spoluhráči. Záhadou pre mňa bolo, kto je ten neznámi, čo ma kriesi. Toto sa odohralo temer za sekundu. Mať otvorené oči bolo pre mňa nesmierne namáhavé, tak som teda zavrela viečka, nech si so mnou spoluhráči a ten neznámy robia čo chcú. Zobudila som sa v nemocničnom krídle. Keď je niekto hráčom metlobalu, často sa stane, že musí pobudnúť v nemocničnom krídle. Počula som hlasy. Veľa hlasov. Otvorila som oči. Zo všadiaľ sa ozvali vzdychy úľavy. Nasadila som si okuliare, ktoré ležali na nočnom stolíku. Pochybovala som, že sa pri dopade na zem nerozbili, niekto určite použil reparo. Postupne som si uvedomila, koľko vlastne ľudí pri mne stojí. Všetci spoluhráči, Lily Evansová a.. je to možné?!.. Sirius Black. James, ktorý bol kapitánom, prehovoril prvý. „Čo sa vlastne tam hore stalo?“. Vzdychla som si, a začala rozprávať. Ako do mňa narazila dorážačka, ako mi vlasy vleteli do tváre, sa mi okuliare zosunuli na kraj nosa a ako mi vkĺzla rúčka metly. Potter otváral ústa no ja som mu skočila do reči „Čo mi je?“, spýtala som sa. Tentokrát ústa otváral Black „Máš pomliaždenú lebku a otras mozgu.“ Uf, to madam Pomfreyová ľahko napraví.
-„Ale..“ začal James.
-„Čo?“ Nenávidím keď niekto chodí okolo horúcej kaše, a nepovie rovno čo chce.
-„Madam Pomfreyová hovorí, že nemôžeš hrať v sobotňajšom zápase.“
„Čo?!“ Vyhŕkla som rozhorčene. Ako to, že mi madam Pomfreyová nedovolí hrať? Veď pomliaždeninu a otras mozgu by mala dokázať napraviť za noc, čo nie?
-„A teraz kvôli mne a tej sprostej dorážačke prehráme zápas so Slizolinom alebo čo?“ James stisol pery. To bolo zlé znamenie.
-„Kto je náhrada?“
-„Eeeh... Lenny Basie.“
-„Basie? Veď ten si nevidí ďalej od nosa, neviem si predstaviť ako trafí prehadzovačku do bránky!“ Och, to je zlé, zlé, veľmi zlé. Basie je piatak ktorý je viac široký, ako vysoký a je to známa firma. Má veľmi zlý zrak, dokonca ešte horší než ja, nutne by potreboval okuliare, no kašle na ne. Bohvie ako sa stal náhradníkom, keď je James Potter kapitánom a ten je najväčší milovník metlobalu, akého poznám.
-„Potter,“ ozvala som sa ostrejším tónom než som mala v pláne, „ako je možné, že je Basie náhradníkom?“
-„Nikoho iného nemáme. Na konkurze na triafačov si bola iba ty a Basie. A keďže ja som kapitán, mohol som vybrať medzi tebou, čo máš prax už z minulého roka, a Basiem, ktorý je slepý a navyše magor.“ Vzdychla som si. Toto dopadne veľmi zle. Zrazu sa ozval krik madam Pomfreyovej.
-„K jednému pacientovi iba šesť návštevníkov! Iba šesť!“ zdôraznila. „A vás je tu osem! Okamžite musia ísť dvaja preč!“ Lily Evansová kývla na Blacka ktorému sa na tváry zjavilo čosi ako.. sklamanie? Nie, to nemôže byť pravda, veď balí iba tie čo majú postavičku a v hlave slamu. Aj keď... Sirius Black vyzerá neskutočne dobre, a keď chce, myslí mu to. Dokonca aj na niečo iné, nie len na voloviny, ktoré vymýšľa s Potterom, Pettigrewom a občas Remusom Lupinom.  Čo sa týka chodenia s dievčatami, je to kapitola sama o sebe. Väčšina báb o ňom sníva ale ja... Dobre, keď sa na hociktoré dievča pozrie tým jeho spaľujúcim pohľadom, má pocit že má nohy z gumy. Ani ja som nebola výnimkou, no ja som chcela všetku energiu a zapálenie vložiť do predmetov, z ktorých sú nutné MLOK-y. Chcela som byť aurorkou a nič by ma nemohlo zastaviť. Otca zabil Lord Voldemort. Už len to meno mrazí. Hoci sa jeho telo nenašlo, som o tom presvedčená. Stať sa aurorkou by bolo čosi ako vzdanie úcty otcovi, alebo proste zachovanie tradície. Už po celé generácie boli muži v rodine aurormi. Ženy boli väčšinou liečiteľkami, no ja som o tom proste nechcela ani počuť. Chcela som byť aurorkou a basta! A nič ma nezastaví. A keďže môj jediný súrodenec je moja tvrdohlavá staršia sestra a tá chce pracovať na ministerstve, byť aurorom je na mne. Navyše, vždy som bola trošku chlapčenskejšia než ostatné dievčatá. Odjakživa som sa viacej kamarátila s chalanmi no teraz... Teraz som bola viac-menej samotárka a jediné dievča s ktorým sa dalo ako tak komunikovať je Lily Evansová. Je to celkom fajn baba. Má vcelku pekné zelené oči a ohnivočervené, husté vlasy asi tak po lopatky. Tých pár krátkych chlpov po plecia čo mám ja, jej nemôže konkurovať. Naše „priateľstvo“ s Lily sa začalo tak, že som ju spočiatku nenávidela, pretože som bola zbláznená do Jamesa Pottera, no vedela som ,že nemám šancu. Raz som za ňou prišla a nasrdená som sa jej spýtala či je slepá, alebo blbá ,že odmieta takého super chalana. Ona mi tiež nasrdená odvetila, či ja som slepá, že nevidím aký to je idiot. Tak sme sa trochu pohádali, no potom sme zistili že si celkom dobre rozumieme. Mala som pár kamošiek okrem nej, ale so všetkými som sa buď prestala postupne rozprávať, alebo sme sa tak pohádali, že nás od seba museli trhať učitelia a doteraz na seba hádžeme nenávistné pohľady. Medzi ne patrila aj Samantha Suemossová, tiež spoluhráčka. Čo ma najviac prekvapilo bolo to, že teraz stála pri mojom dočasnom lôžku a smrkala do vreckovky. Doslova ma bolelo rozmýšľať, tak som bola celkom rada, keď madam Pomfreyová začala všetkých mojich spoluhráčov vyháňať z nemocničného krídla. Klesla som naspäť na vankúš a aj s okuliarmi som zaspala.
Zobudila som sa v noci, nevedela som určiť koľko presne bolo hodín, no bola by som odprisahala, že som videla chodiť pomedzi postele na druhej strane čosi asi meter vysoké a čierne. „Madam Pomfreyová?“ Žiadna odozva. Skúsila som to znova „Madam Pomfreyová???“ Vtedy sa už ozývali šuchtavé kroky. Úprimne ma prekvapilo, keď som uvidela som Lilyne ohnivé vlasy. Habit sa jej vpredu trochu vydúval. Potichu prišla k mojej posteli a spod habity vytiahla jeden balíček fazuliek každej chuti.
-„Lily, ďakujem.“ Lily sa na mňa pousmiala a povedala:
-„Viem, že bez nich nemôžeš robiť svoj rituál.“ Môj „rituál“ spočíval v tom, že si každé ráno dávam jednu fazuľka. A aká bude fazuľka, taký bude deň. Ja viem, je to divné, ale robievam to od detstva. Ak bude fazuľka zlá, bude zlý aj deň. Lily je jediná osoba ktorá vie o mojom rituály.
-„Ešte raz ďakujem..“ siahla som po balíčku a vytiahla jednu rubínovo červenú fazuľku.
-„Tak teda, na Rokfort.“ Povedala som prvú hlúposť čo ma napadla a zjedla som fazuľku. Chutila ako čerešňa s prímesou čokolády.
-„Takže, podľa tohto by som mala mať fantastický deň, ale keďže trčím v nemocničnom krídle, úprimne o tom pochybujem.“ Povedala som síce, že o tom pochybujem, no v kútiku duše som dúfala, že by som sa bohvie ako mohla dostať z nemocničného krídla.
-„Dobre tak ja teda idem, skoré uzdravenie, držím ti palce.“ A už bola takmer preč, keď mi niečo napadlo.
-„Lily?“ Stihla som ju ešte zastaviť.
-„Áno?“ Stisla som pery. Risk je zisk, či nie?
-„Kto ma to kriesil, keď som spadla z metly???“ Lily sa takmer potmehúdsky usmiala. Bola som z toho jeleň.
-„Sirius Black.“ Povedala stále sa usmievajúc a zrazu jej už nebolo. Takže Sirius Black. Ten istý Sirius Black, po ktorom túži väčšina dievčat? Ten, ktorý uhrančivým pohľadom dostane každú? Ten tak zúfalo prosil, aby som sa prebrala?... Nakoniec sa teda fazuľky nemýlili. Naozaj sa mi zlepšil deň. Až teraz som si uvedomila, že som sa asi zamilovala do Siriusa Blacka. A s tým sa objavil aj zvláštny pocit bezradnosti.
-Aj tak nemám šancu... Pomyslela som si.
-Ale prečo by inak tak prosil aby si sa prebudila? Povedal trochu iný, samoľúby hlások v mojej hlave. Nakoniec som sa rozhodla, že sa budem snažiť ako najlepšie viem získať dostatočné známky a keď sa prejaví, tak fajn a ak nie, nevadí. Všimla som si, že začalo svitať. To znamená, že už je piatok. Och nie, zajtra sa hrá zápas proti slizolinu a náhradník za mňa je Basie. No zbohom! Pred vyučovaním ma ešte navštívila Lily. A oznámila mi svojím spôsobom správu, ktorá ma aj potešila aj zarmútila. Basieho na chodbe zasiahli Slizolinčania. Vraj mu narástli dlhé vlasy a niekto mu nakecal, že musí ísť do nemocničného krídla, inak sa zmení na banší. Je to totálna hovadina, to kúzlo poznám, skúšala som ho v druhom ročníku. Je na hustšie a dlhšie vlasy. Zrejme to kúzlo použili viacerí. Potešilo ma to, že Basie nebude hrať. Nádej! Ale ja si zato budem musieť vytrpieť pobyt v nemocničnom krídle s Basiem. V tom so všetkou gráciov vošla do nemocničného krídla profesorka McGonagalová.